Hudobný klenot talianskeho operného velikána Giacoma Pucciniho Manon Lescaut sa na našej prvej scéne inscenuje po viac ako polstoročí.
Uvedenie opery Manon Lescaut patrí na všetkých svetových operných pódiách, z dôvodu mimoriadnych nárokov na jednotlivé postavy, k významným umeleckým počinom.
Puccini sa po neveľkých úspechoch svojich predchádzajúcich opier (Le Villi, Edgar) rozhodol zhudobniť, v tej dobe populárny, román Abbé Prévosta „Manon Lescaut (L'Histoire du chevalier des Grieux et de Manon Lescaut)“ z roku 1731. Cesta k tomuto dielu však nebola jednoduchá. Pucciniho vydavateľ Giulio Ricordi bol zásadne proti akémukoľvek dielu, ktoré by vychádzalo z príbehu od Prévosta. V tom čase už totiž žal s rovnakým námetom úspechy francúzsky skladateľ Jules Massenet (Manon, 1884).
Puccini však Ricordiho rady neakceptoval: „Manon je hrdinka a preto verím, že si bez problémov dokáže získať srdcia verejnosti. Prečo by nemohli existovať dve opery o Manon? Žena ako Manon môže mať viac ako jedného milenca.“ Dôležitým argumentom bolo aj Pucciniho presvedčenie, že: „Massenet to cíti ako Francúz s menuetmi a púdrom. Ja to cítim ako Talian s vášňou plnou zúfalstva.“
Prvý veľký problém sa však objavil už pri tvorbe libreta. Pri jeho pomerne dlhom písaní sa stretlo i vystriedalo okrem samotného Pucciniho a Ricordiho ďalších päť libretistov - Ruggero Leoncavallo, Marco Praga, Giuseppe Giacosa, Domenico Oliva a Luigi Illica. Autorstvo bolo potom tak nejasné, že žiaden z autorov nakoniec nebol uvedený na originálnom notovom zápise.
Premiéra Manon Lescaut sa konala v Teatro Regio v Turíne v roku 1893 a znamenala pre Pucciniho prvý veľký operný triumf.
Opera rozpráva príbeh o nešťastnej a vášnivej láske mladej ženy, ktorá sa nevie rozhodnúť medzi úprimnou láskou k mladému, ale chudobnému študentovi a láskou k pohodlnému, no nudnému životu v blahobyte.