Aristofanes: Oblaky
Preklad: Peter Lomnický
Réžia: Martin Čičvák
Dramaturgia: Martin Kubran
Scéna: Tom Ciller
Kostýmy: Marija Havran
Pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková, Jozef Vlk
Hudba: Petr Kofroň
Neviete, ako sa zbaviť dlhov? Strepsiades našiel už v roku 423 p. n. l. výhodné a praktické riešenie. Veriteľom neplatiť, ale radšej sa z dlhov inteligentne vyhovoriť. Na to je dobrá Sokratova škola.
Grécky komédiograf Aristofanes (445 – 388 p. n. l.) v tejto komédii nereaguje na finančné problémy a krízu ani na filozofické školy, ale na úzkoprsosť hlupákov, ktorých je možné ľahko oklamať, a tak ich vlastne využiť a zneužiť. Práve sofisti dávali podľa neho návod na to, ako čierne ľahko označiť za biele. Autor sám považoval Oblaky za svoju najlepšiu komédiu, hoci diváci ju pre jej útočnosť veľmi priaznivo neprijali.
Strepsiades takisto doplatí na vlastnú hlúposť. Najprv sa vyberie do Sokratovej školy sám, ale vek mu nedovolí celkom plniť povinnosti žiaka, a tak do školy vyšle svojho syna Feidippida. Ten sa u sofistov učí veľmi rýchlo a prirodzene si osvojí umenie rečniť tak, aby sa zbavil nepriateľa. Dokonca zájde tak ďaleko, že toto umenie otočí proti vlastnému otcovi, keď vyhlási, že je vlastne právne v poriadku dať mu výprask.
Oblaky sú vtipnou reakciou na zneužívanie intelektuálnej prevahy a nezdravé smerovanie spoločnosti, ktoré vedie iba k tomu, že hlupáci doplatia na svoju hlúposť a lenivosť.
Inscenácia obsahuje expresívne výrazy.