Preklad: Peter Lomnický
Réžia: Martin Čičvák
Dramaturgia: Martin Kubran
Scéna: Tom Ciller
Kostýmy: Marija Havran
Syn: Marián Geišberg
Matka: Jana Oľhová
Matkina guráž je farbisté rozprávanie, plné detailov a lyrických postrehov, syna o popoludní jeho šesťdesiatročnej matky, ktorú zatkli, aby ju deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime, i o tom, ako sa jej podarilo odvrátiť svoju istú smrť. Matku zatknú práve vtedy, keď sa vyberie na návštevu k sestre na partiu žolíka. Policajtom, neprekypujúcim inteligenciou, odíde električkou, poctivo ich však počká na ďalšej zastávke, ochotne a bez reptania nastúpi aj na vlak do Osvienčimu, dokonca poskytne poslednú útechu neznámemu človeku a na prestupnej stanici stretne manželovho známeho, temer šialeného človeka, ktorý ju prinúti povedať hlavnému dôstojníkovi, že na tomto mieste je omylom. Nemecký dôstojník ju vypočuje a so všetkou eleganciou a úslužnosťou ju vyprevadí späť do Budapešti. Cestou sa jej sám zverí, že je vegetarián, pretože nechápe, ako môže človek klesnúť tak hlboko a zabiť živého tvora. A potom ju jednoducho nechá odísť. Matka sa síce oneskorí na partičku žolíka, ale predsa len príde.
Príbeh plný absurdných bizarností, v ktorých sa reflektuje otázka morálky, má typický Taboriho trpkastý humor. Medzi konkrétnymi, často kurióznymi zážitkami sa nestráca hrôza z blížiacej sa skazy.
Inscenácia je súčasťou cyklu „Endlösung“, ktorým Činohra SND reaguje na citlivý bod v novodobých európskych dejinách.