Johann Strauss ml.: Netopier
Francúzsky hudobný skladateľ Camille Saint-Saëns nazval operetu sestrou opery, ktorá sa dostala na scestie, zároveň však dodáva: „pravda, to neznamená, že by sestry na scestí boli menej šarmantné...“ Presne to platí aj o Netopierovi Johanna Straussa ml. Popredné operné domy túto operetu pravidelne zaraďujú do svojich dramaturgických plánov, napríklad Viedenská štátna opera ju tradične uvádza ako slávnostné silvestrovské predstavenie. Po desiatich rokoch sa opäť na javisku opery Slovenského národného divadla objavuje táto kráľovná všetkých operiet, ktorú by sme pokojne mohli z hľadiska kompozičného prístupu, s využitím širokého spektra melodických a rytmických postupov žánrovo povýšiť na komickú operu.
Netopier predstavuje ťažkú skúšku divadelného ansámblu nielen po interpretačnej, ale i po hereckej stránke. Dobre zvládnutá inscenácia je hereckým koncertom korunovaným nádhernými melódiami. Už predohra je hudobne veľmi zaujímavá. Ponúka bezmála desať minútový prierez hlavnými operetnými číslami, meniaci sa v konečnom dôsledku na interpretačne nesmierne náročné majstrovské dielo, ktoré možno považovať za meradlo dirigentových schopností. Nasledujúce čísla sú harmonicky a pritom dynamicky sa striedajúce árie s duetami a ansámblami, vrcholiacimi veľkolepými masovými scénami. Netopier sa svojou nádhernou hudbou a elegantnými komickými akciami bez lacného sentimentu stal vzorom pre rozvoj klasickej viedenskej operety.
Istý kritik píšuci pre viedenské noviny Morgenpost po svetovej premiére v roku 1874 napísal:...v lóži divadla Theater an der Wien môže človek dostať najkrajšiu morskú chorobu, tak sa to v prízemí vlní pri očarujúcich tónoch, ktoré z orchestra vyludzuje taktovka Johanna Straussa. Všetko tu švitorí, hudie, spieva a trilkuje ako uprostred jari. Ťažko povedať, ktoré číslo bohatej partitúry si zaslúži prvenstvo, sú rovnako krásne!“