Zita Furková majstrovsky zobrazuje príbeh svojráznej a nevyspytateľnej krásky, ktorá mohla mať všetko na svete - majetok, lásku, moc - ale skončila sama, na protialkoholickej klinike
Za bravúrne vytvorenie postavy Galiny získala Zita Furková Výročnú cenu SLF 2009 a nominovali ju medzi tri najlepšie ženské herecké výkony sezóny 2008/2009.
Peter Pavlac stavia svoj príbeh zdanlivo jednoducho. Ako návštevu nechceného hosťa v dome jeho majiteľky. Návštevník nástojí na tom, že bude nakrúcať filmový dokument o živote istej čudesnej zvláštnej ženy, o ktorej sa zdanlivo veľa i malo vie, ale ktorej osud je čímsi signifikantný, vypovedavajúci o mašinérii moci a údeloch mocných a ich potomkoch, čo žili dlho ukrytí v zavetri nedotknuteľnosti, až sa napokon sami stali sústami novodobých žralokov, ktorí sa nezastavia, ani pred psychickým či fyzickým terorom, presne tak, ako ich predchodcovia.
Teror neslobody bol terorom života v klietke, pristrihovania krídel, vymývania mozgov, permanentného poníženia osobnosti a jej premenou na zlomene indivíduum otupene intenzívnym stresom bezmocnosti. Aj Galina sa môže rozhodnúť, ale jej nalomená a rozkladajúca sa osobnosť už nebojuje, ale necháva sa požierať vlastnou nemohúcnosťou a vlastnou minulosťou, ktorej sa nechce a nevie vzdať. Môžeme ju vnímať ako produkt doby alebo ako ľudskú bytosť, ktorej údel je navýsosť nezávideniahodný. A predsa vzbudzuje nelichotivé priehrštie pohŕdania, či odporu. Zaslúži si vôbec našu pozornosť? Na to sa pokúša neodpovedať, ale spytovať sa autor a team tvorcov. Aké svedectvo nesie pre nás tento ľudský údel „rovnejšej" medzi rovnými, ako znie dnes už zaužívané klišé...